Oľga Budinská: Nadšenie a tradícia pre zborový spev sú vo Vojvodine naozaj veľké

V Báčskom Petrovci vo Vojvodine (Srbsko) sa nedávno uskutočnil Koncert slovenských speváckych zborov. Slovensko na tomto podujatí reprezentoval Ženský spevácky zbor Belius. Oľga Budinská, dirigentka tohto zboru, nám v krátkom rozhovore porozprávala ako prebiehal ich pobyt a aká je aktuálna situácia slovenských speváckych zborov vo Vojvodine.

Oľga, ako sa dostal tvoj spevácky zbor ku spolupráci so zbormi vo Vojvodine?
V Ženskom speváckom zbore Belius spieva Katarína Mosnáková Bagľašová, ktorá sa prisťahovala do Očovej zo Srbska, konkrétne z Jánošíka. Katka nás oslovila, či by sme sa ako hostia nezúčastnili zborového festivalu vo Vojvodine. Zboristky to prijali s nadšením, pretože mnohé tam už boli s folklórnym súborom a vedeli kto ich pozýva.

Ako spevácky zbor Belius prijali tamojší Slováci?
Tak vrúcne a srdečné privítanie sme vôbec nečakali. Domáci sa z nášho príchodu úprimne tešili. Hneď po príchode nás pred samotným ubytovaním čakalo malé občerstvenie s uvítaním, a to i napriek neskorým večerným hodinám

V Srbsku ste strávili niekoľko dní. Mohla by si nám opísať priebeh vášho pobytu?
Do Báčskeho Petrovca sme prišli vo štvrtok v neskorých večerných hodinách. Na druhý deň nás čakal celodenný výlet v Novom Sade, kde sme prešli najdôležitejšie pamiatky. Toto multikultúrne mestečko mi aj s riekou Dunaj pripomínalo našu Bratislavu. V podvečer sme sa už pripravovali na večerný koncert, ktorý sa uskutočnil priamo v Novom Sade v Slovenskom evanjelickom kostole o 19:00 hod. Na koncerte sa predstavil Belius spolu s domácim speváckym zborom. Odozvy na naše vystúpenie boli naozaj nádherné. Dokonca aj sám pán farár, ktorý je v hudbe znalý povedal, že sme im priniesli nádherný darček v podobne anjelských hlasov, jedinečného spevu a duchovného zážitku. Veľmi ma potešilo aj to, že po každom našom koncerte nás spovedali reportéri z televízie a novinári, čo svedčí o záujme tamojšej spoločnosti o kultúru. Na druhý deň sme spoznali Báčsky Petrovec, navštívili sme Slovenský spolok žien, miestne divadlo, múzea a významné slovenské gymnázium. Večer sa uskutočnil už spomínaný Koncert slovenských zborov. Spolu vystúpilo osem zborov. Belius sa predstavil na záver koncertu, po ktorom nasledovala uvoľnená zábava, kde sa dokonca aj tancovalo. V nedeľu sme účinkovali na bohoslužbách v kostole v Báčskom Petrovci. Po nich sme sa porozprávali s tunajším farárom o nelichotivej situácii odlivu mladých ľudí na Slovensko a do iných krajín. Nakoniec nás čakal už len rozlúčkový obed a odchod domov.

Aký repertoár ste predstavili publiku vo Vojvodine?
Na tieto koncerty sme mali pripravené dva bloky zborovej hudby. Prvý blok tvorili sakrálne skladby, konkrétne skladby Cantemus od Lajosa Bardosa, ďalej Ave Maria od Guya Forbesa, Festive Alleluia od Lyna Williamsa, The Seal Lullaby od skladateľa Erica Whitacra, Songs of Sanctuary od Karla Jenkinsa a tiež I wil follow him od J. Pintera.
Druhý blok pozostával z úprav ľudových piesní a v rámci neho sme predstavili Suchoňove dielo Keď sa vlci zišli a tiež jeho úpravu ľudovej piesne Ešte sa nevydám, ďalej Zemplínsku uspávanku od Dezidera Kardoša, Oddavac še budu v úprave Júliusa Letňana a na záver sme zaradili skladbu Ergen Deda v úprave od Petra Lyondeva.

Vedela by si na základe tejto skúsenosti zhodnotiť aktuálnu situáciu speváckych zborov vo Vojvodine?
Nadšenie a tradícia pre zborový spev sú vo Vojvodine naozaj veľké. Jediné čo sme si všimli, a to nám potvrdili aj zboristi, že kvôli odlivu mladých ľudí za prácou na Slovensko majú ich spevácke zbory a dirigenti vyššiu vekovú hranicu. Väčšinový repertoár a stvárnenie skladieb nebolo v intenciách súčasných zborových trendov. Akoby tam zastal čas. Myslím, že je to ovplyvnené hlavne deficitom mladej energie a nápadov.

Ako by zborová komunita na Slovensku mohla pomôcť slovenským speváckym zborom vo Vojvodine?
Počas našej návštevy vo Vojvodine som dostala od organizátorky otázku, či by som bola ochotná viesť dirigentské kurzy vo Vojvodine. Samozrejme, že som súhlasila. Podľa mňa toto je jedna z ciest ako pomôcť tamojším speváckym zborom. Spevácke zbory vo Vojvodine potrebujú novú cestu, repertoár, potrebujú pramene odkiaľ by mohli načerpať novú inšpiráciu a víziu. A to sa dá docieliť hlavne vzdelávaním dirigentov. Nie nadarmo sa hovorí: „Aký dirigent, taký zbor“, alebo „Zbor je zrkadlom dirigenta“.

—-

Mgr.art. MgA. Oľga Budinská, ArtD. (1982)
Oľga Budinská vyštudovala Konzervatórium J. L. Bellu v Banskej Bystrici v odbore cirkevná hudba a Akadémiu Umení v Banskej Bystrici v triede doc. Štefana Sedlického v odbore zborové dirigovanie. Je dirigentkou Ženského speváckeho zboru Belius z Očovej, s ktorým už získala viacero ocenení doma i v zahraničí. Medzi ich najväčšie úspechy patrí zlaté pásmo na Festivale Viliama Figuša-Bystrého v Banskej Bystrici (2015, 2016), strieborné pásmo na medzinárodnej súťaži Voce Magna v Žiline (2017), viťazstvo v kategórii a strieborné pásmo na medzinárodnej súťaži Praga Cantat (2017) a tiež strieborné pásmo na celoštátnej prehliadke dospelých speváckych zborov Viva Il Canto (2017). Od roku 2013 spolupracuje na projekte SUPERAR, v rámci ktorého vedie Detský spevácky zbor SUPERAR v Detve.
V roku 2018 sa stala členkou poradného zboru Národného osvetového centra pre zborový spev.

Foto: archív Ženského speváckeho zboru Belius

PRIDAJ KOMENTÁR