Komponovať začal ešte pred tým ako vedel čítať noty. Podľa jeho vlastných slov nepatril k jednoduchým študentom, pretože vždy chcel pracovať na svojich vlastných veciach. A možno práve preto poznajú jeho diela hádam všetci milovníci zborového spevu. Nórsky skladateľ a klavirista Ola Gjeilo.
V hudobnej sfére sa pohybujete už od detstva. Aká je vaša prvá spomienka na hudbu?
To si naozaj nepamätám. Pamätám si len, že na klavíri som začal hrať ako veľmi malý. Klavír nám darovala stará mama, keď som mal rok a hrať som začal asi v štyroch, či piatich rokoch. Takže som veľmi skoro začal improvizovať. V podstate som sa sám učil skladať a improvizovať, až kým som nemal učiteľa. No jednou z prvých spomienok je práve to ako sedím pri klavíri a zisťujem, čo a ako funguje.
Kedy ste zistili, že chcete byť skladateľom?
Tiež pomerne skoro. Nespomínam si na presné obdobie, no už od malička som nejako tušil, že chcem byť skladateľom a klaviristom. Čiže sa dá povedať, že už veľmi skoro som prišiel na to, že toto je to čo chcem robiť.
Viedli vás k hudbe aj rodičia rodičia? Aký bol ich vzťah k hudbe?
Áno. Môj otec hral dobre na saxofón. Nebol profesionálnym hudobníkom, no doma hrával všeličo. Takže som bol vystavený rôznym hudobným žánrom – popu, klasickej hudbe, folkovej hudbe či jazzu, a toto všetko na mňa malo významný vplyv. Otca hudba veľmi zaujímala, a to znamenalo veľa aj pre mňa. No musím podotknúť, že ani jeden z rodičov ma do hudby netlačil, čo je trochu zvláštne. Ja som si však jednoducho nemohol pomôcť.
Počase ste začali navštevovať hodiny klavíra…
Klavír však som nikdy neštudoval v škole. Vždy som mal len súkromných učiteľov. Neskôr na vysokej škole som študoval už len kompozíciu.
Akým študentom ste boli na súkromných hodinách? Hrali ste radi z nôt?
(Smiech). Asi to so mnou ako so študentom nebolo najľahšie, pretože som vždy chcel hrať len to svoje. No mal som klasických učiteľov klavíra, najmä jedna učiteľka mi veľmi pomohla čo sa týka techniky hrania, vyváženia rúk a podobne. Cvičenie mi však veľmi nešlo, keďže som chcel vždy hrať len to svoje. No aj tak som absolvoval niekoľkoročné klasické vzdelanie.
Zbožňujem, že sa môžem živiť kreatívnou činnosťou.
A čo neskôr počas štúdia kompozície? Akým študentom ste boli vtedy?
Nuž, myslím si, že je veľmi ťažké naučiť niekoho komponovať, lebo je to veľmi osobné. Ale ja som mal našťastie skvelého učiteľa. Najmä môj prvý učiteľ skladby hneď po strednej škole, ešte v Nórsku bol úžasný. Volal sa Wolfgang Plagge a spájal sa v ňom prirodzený talent s neskutočnými vedomosťami, čo mi dalo nesmierne veľa. Je to krehká rovnováha, pretože musíte byť dostatočne tvrdohlavý, aby ste si našli a zachovali vlastný štýl a spôsob kompozície. No všeobecne vás o skladbe toho nikto nedokáže naučiť veľa. Sám som sa učil najmä cez počúvanie skladieb a štúdium notového zápisu mojich obľúbených autorov, čo je pre skladateľa tá najlepšia škola.
Čo sa vám páči najviac na povolaní skladateľa?
Zbožňujem, že sa môžem živiť kreatívnou činnosťou. Je pre mňa vzrušujúce vytvoriť niečo nové z ničoho. Nikdy neviete, čo príde a je vzrušujúce sledovať ako sa to vyvinie. Hudba je emocionálne veľmi uspokojujúca. Na povolaní skladateľa na plný úväzok sa mi páči predovšetkým sloboda, možnosť plánovať si čas podľa seba a po celý čas tvoriť. To je pre mňa na tom to zaujímavé.
Je náročné byť v dnešnej dobe skladateľom na plný úväzok?
(Smiech). Na to neviem úplne odpovedať, pretože to veľmi závisí od konkrétnej situácie. Darí sa mi dobre, no roky som na tom tvrdo pracoval.
Ak ste skladateľom na plný úväzok znamená to, že skladáte len na objednávku?
Zborové veci sú väčšinou na objednávku, pretože to ma živí. Zároveň ma však teší, že to čo píšem, píšem pre konkrétny zbor na konkrétnu príležitosť. To ma do istej miery motivuje a inšpiruje. Ale moje klavírne veci, ktoré sú druhou veľkou oblasťou, ktorej sa venujem, nie sú na objednávku. Sú to skladby, ktoré píšem pre seba a svoje albumy. No zborové skladby sú vždy na objednávku.
Kde nachádzate inšpiráciu pre svoju tvorbu?
Moja inšpirácia väčšinou prichádza z ničoho. Neprichádza zvonku. Inšpirácia je zvedavosť a vzrušenie z toho, čo príde a ako to dopadne, keď začnete písať novú skladbu. Neviem, odkiaľ inšpirácia prichádza. Nikto to v skutočnosti nevie. No ja chápem inšpiráciu ako vzrušenie z nového objavu.
Ako vyzerá váš tvorivý proces? Používate pri komponovaní klavír alebo sa všetko odohráva len vo vašej hlave a to potom prenesiete na papier?
Zvyčajne používam klávesy a syntetizátor a tiež knižnicu zvukov, resp. zvuky podobné tomu, ako chcem, aby zneli. Pomáha mi to a ľahko si tak viem nahrať svoje nápady. Používam na to program Logic, pomocou ktorého si viem nahrať a vypočuť čokoľvek a zhodnotiť, ktoré nahrávky sú použiteľné a ktoré nie.
Vo vašej tvorbe nájdeme zborovú, orchestrálnu aj klavírnu hudbu. Čo z toho komponujete najradšej?
Všetky. Sú to odlišné formy hudobného prejavu, no myslím, že všetky mám rád rovnako. A teší ma, že dokážem vytvoriť každú z nich. Skladať pre sólový klavír je o dosť iné, no je to pre mňa veľmi osobné, keďže sám hrám. No mám rád všetky formy, pretože predstavujú rôzne výzvy.
Na ktorú skladbu zo svojej tvorby ste najviac hrdý?
(Smiech). Povedal by som, že asi Sunrise Mass (Omša úsvitu), pretože rád skladám väčšie diela. A čo zo svojich vecí najradšej počúvam? Tu by som povedal asi skladbu Lake Isle (Jazerný ostrov), pretože je to jediná skladba, v ktorej som použil akustickú gitaru, ktorá je mojím obľúbeným nástrojom. Čiže túto skladbu z môjho prvého albumu počúvam naozaj rád.
Či už daný hudobný prejav prináša smútok, hnev, alebo radosť,
je v ňom niečo, čo povznáša, čo je transcendentné.
Pochádzate z Nórska, kde hudba neodmysliteľne patrí k tamojšej kultúre. Ovplyvňuje nejakým spôsobom nórska hudba aj vašu tvorbu?
Určite! No je ťažké presne zistiť akým spôsobom, keďže som vyrastal v dobe internetu, kde máte kedykoľvek veľmi ľahký prístup k akejkoľvek hudbe. Myslím si, že všetko vás ovplyvňuje, rôzne prvky naraz. Čiže aj ja som veľmi ovplyvnený nórskou, anglickou, americkou a rôznou inou hudbou. No istotne sú tam vplyvy nórskej hudby, pretože s nórskou hudbou som vyrastal. Zbožňujem nórsku ľudovú hudbu, samozrejme Edvarda Griega a nórsky pop a jazz. Takže určite ma to ovplyvňuje, no ťažko povedať akým spôsobom.
Už niekoľko rokov žijete v USA. Aké rozdiely vidíte v tunajšej hudobnej kultúre a oproti tej v Nórsku?
Ťažko sa to porovnáva, pretože sú veľmi odlišné. Nórsko je malá krajina a Amerika, to sú Spojené štáty, čo je obrovská krajina. Čiže sa to veľmi ťažko porovnáva. Myslím si, že v americkej hudbe je veľa regionálnych vplyvov, pretože v Amerike žije aj veľa nórskych prisťahovalcov, hlavne na stredozápade v Minnesote, čo má veľký vplyv najmä na americkú zborovú kultúru. No podľa mňa je najväčší rozdiel vo financovaní. V Spojených štátoch hudbu často sponzorujú súkromné osoby, v Nórsku sa do toho zapája aj štát.
A čo je podľa vás lepšie? Súkromné, či štátne financovanie?
Myslím, že oboje. Sú to dva odlišné modely, no oba fungujú. Dva rozdielne prístupy, no obidva sú užitočné. Čo sa týka provízie, je to viac menej za jedno. Rozdiel je v prístupe.
Poďme teraz trochu hovoriť o vašich dielach pre spevácke zbory, ktoré tvoria podstatnú časť vašej tvorby. Kedy ste začali komponovať pre spevácke zbory?
Keď som vyrastal, otec doma hrával veľa zborovej hudby. Vyrastal som s tým a zbožňoval som počúvať zborovú hudbu. Zbožňoval som Händla, Brahmsa a Bacha a potom aj súčasných skladateľov. No a aj môj prvý učiteľ klasickej kompozície odo mňa chcel, aby som začal s kompozíciou zborových skladieb, pretože sa s nimi dobre začína. Naučí vás to ako viesť vokálnu líniu a podobné veci. Takže s tým som začal a potom som pokračoval, lebo jednoducho milujem písať pre zbory.
Hovoríte, že milujete písať pre zbory. Čo konkrétne vás na tomto žánri priťahuje?
Neviem vám to presne vysvetliť. Mám rád to prostredie a fakt, že píšem osobne pre nich. Viem, že zborové umenie a zborová scéna sa vzmáhajú, čo je veľmi vzrušujúce. Po celom svete vznikajú nové zbory na rôznych úrovniach. Je to veľmi vzrušujúce a živé prostredie a ja som rád jeho súčasťou.
Ako je s textom? Aým spôsobom vyberáte slová k hudbe?
Čítam veľa poézie. Bežne si prechádzam básne a vyberám si také, ktoré ma niečím oslovia, hoci niekedy ani neviem prečo. Mám teda zoznam básni, ktoré by som chcel zhudobniť. A vždy, keď dostanem objednávku na dielo, prejdem si tento zoznam a zamyslím sa, ktorá by sa mohla ma danú príležitosť hodiť.
A na čom pracujete momentálne?
Momentálne začínam písať skladbu pre zbor Kantorei z Denveru. Bude to skladba pre zbor a sláčikový orchester na nórsku tému o miestach v Nórsku, ktoré sú mi veľmi blízke. Zároveň sa v apríli chystám nahrávať ďalší klavírny sólo album pre Decca Classics. Takže toto sú hlavné veci, ktorým sa venujem.
Máte nejaké ciele, ktoré by ste chceli ešte dosiahnuť?
Je to veľmi jednoduché. Už od mladosti som chcel, aby sa moja hudba dotýkala ľudí a aby mala zmysel. Nielen v akademickom zmysle, ale aj v rámci emocionálnej úrovne. Chcem aby ľuďom niečo dala, povzniesla ich. Nie nejakým povrchným, či sentimentálnym spôsobom, no tak, aby ste sa cítili po koncerte povznesení. Pre mňa je toto v mnohom pravým zmyslom umenia. Či už daný hudobný prejav prináša smútok, hnev, alebo radosť, je v ňom niečo, čo povznáša, čo je transcendentné. Vždy som túžil, aby moja hudba prinášala práve toto. A tiež som vždy chcel osloviť čo najviac ľudí, pretože som sa s tým túžil podeliť s čo najväčším počtom ľudí.
—-
Ola Gjeilo (1978)
Nórsky skladateľ a klavirista. Študoval na Nórskej Hudobnej akadémii a neskôr i na Royal College of Music v Londýne. V roku 2006 získal magisterský titul z kompozície na renomovanej Julliardovej škole v New Yorku. Známym sa stal predovšetkým vďaka svojej tvorbe pre spevácke zbory ako napríklad Northern Lights, Ubi Caritas či Serenity (O Magnum Mysterium). Obľúbené sú aj jeho vokálno-inštrumentálne diela Dreamweaver a Sunrise Mass a taktiež jeho klavírna tvorba The Crossing & Reflections a Winter Songs. Ola Gjeilo spolupracuje s významnými hudobnými telesami a hudobnými inštitúciami ako napríklad St. Olaf College, Phoenix Chorale alebo VocalEssence a jeho diela vydávajú popredné hudobné vydavateľstvá Edition Peters, Walton Music a Boosey and Hawkes. V súčasnosti žije v Manhattane, kde pracuje ako nezávislý skladateľ.
Pripravila: Dominika Semaňáková
Slovenský preklad: Marianna Takáčová
Foto: archív Ola Gjeilo