Slovenský filharmonický zbor si zaspieval s neprofesionálnymi speváckymi zbormi priamo na pódiu Slovenskej filharmónie.
Slovenský filharmonický zbor patrí k jedným z mála profesionálnych telies na slovenskej zborovej scéne. Ako neoddeliteľná časť Slovenskej filharmónie dostáva preto každoročne priestor na samostatný koncert. Tento rok však zbor na pódiu nezostal sám. Vedenie Slovenskej filharmónie ponúklo túto sezónu spoluprácu neprofesionálnym speváckym zborom. Filharmonickí speváci sa podelili o pódium s Cantilenou – speváckym zborom mesta Senica, s Miešaným speváckym zborom Cantus a so Speváckym zborom Tempus. V piatok 21. februára tak došlo v Slovenskej filharmónii k prepojeniu hlasov štyroch slovenských speváckych zborov.
Koncert speváckych zborov bol rozdelený na dve časti. V prvej časti koncertu zazneli skladby iba v podaní Slovenského filharmonického zboru. Mužská sekcia zboru otvorila koncert spolu s barytonistom Martinom Mikušom skladbou Sunt lacrimae rerum od Carla Orffa. Pod vedením svojho dirigenta Jozefa Chabroňa zbor efektne narábal s kontrastmi jednotlivých rytmických a melodických motívov, ktoré sú základom dobrého prevedenia tejto skladby. Miestami si však skladba žiadala plnší zvuk mužských hlasov. Po úvodnej skladbe sa pridala k mužom i ženská časť zboru a spoločne zaspievali Brucknerovu skladbu Christus factus est a skladbu Alleluia od Randalla Thompsona. Práve v týchto dvoch dielach zbor ukázal ako dobre vie pracovať s dynamikou a akú má širokú škálu svojich farieb. Posledné sakrálne dielo prvej časti koncertu bolo ikonické dielo O Magnum Mysterium od súčasného amerického skladateľa Mortena Lauridsena (1943). Zbor predniesol skladbu precítene, vďaka čomu vynikla zvukovosť jednotlivých vokálnych línii. Záver prvej časti koncertu patril pôsobivému cyklu Zdeňka Lukáša s názvom Pocta tvůrcům, op. 147. Lukáš dielo skomponoval na verše Václava Fischera pre miešaný spevácky zbor v sprievode klavíra a huslí a pomenoval ich po troch velikánoch výtvarného umenia – Michelangelovi, Rembrandtovi a Picassovi. Zboristi zaspievali skladbu v sprievode klaviristu Tomáša Nemca a huslistu Jozefa Horvátha s nasadením a dokonca by sa dalo povedať, že interpretáciu tohto diela si priam vychutnávali.
Druhá časť koncertu začala príchodom všetkých štyroch speváckych zborov. Po nastúpení spevákov sa tak na pódiu ocitlo takmer 180 profesionálnych i neprofesionálnych zboristov. Repertoár s neprofesionálnymi zbormi zodpovedne naštudovali ich dirigenti Juraj Jartin (spevácky zbor Cantus), Juraj Chlpík (spevácky zbor Tempus) a Jozef Chabroň (spevácky zbor Cantilena). Podobne ako to bolo s prvou časťou, aj druhá časť koncertu bola otvorená tvorbou od Carla Orffa, konkrétne skladbou Odi et amo. Už z prvých tónov bolo jasné, že zbory sa na svoje vystúpenie poctivo pripravili. Napriek tomu, že jednotlivé telesá spolu pravidelne nespievajú, pôsobili na pódiu zvukovo zohrato. Skladbe Cantate Domino od Valentina Miserachsa i skladbe Jubilate Deo od Lászla Halmosa nechýbala potrebná spevnosť a ľahkosť prednesu a rovnako dobre si zbor počínal aj pri Rachmaninovej Bogorodice devo i pri Bártokových Štyroch slovenských ľudových piesňach, BB 78, v ktorých naplno vynikol zvuk mohutného zboru. Zásluhu na tom nepochybne má i dirigent celého koncertu Jozef Chabroň, ktorý dokázal štyri rôzne spevácke zbory spojiť do jedného speváckeho celku. Záver koncertného programu patril takzvaným efektným “prskavkám” – ukrajinskej skladbe Oj dub, duba od Mykola Rakova a piesni Verbunk od Ota Ferenczyho. Zbory sa v rámci vystúpenia nevyhli drobným chybám (napr. priskorý nástup mužov v jednom z diel). No napriek tomu bol koncert pre poslucháčov silným zážitkom, čo ocenili na záver aj veľkým potleskom. Spevácke zbory im preto ako prídavok zaspievali Aká si mi krásna od Eugena Suchoňa, čím ukončili veľmi vydarený koncert.
Koncert Slovenského filharmonického zboru s troma neprofesionálnymi zbormi bol pre slovenskú zborovú scénu nepochybne sviatočným okamihom a určite by si zaslúžil opakovanie. Neprofesionálnym zborom na Slovensku len prospeje, ak dostanú možnosť spolupracovať so skúsenými spevákmi zo Slovenskej filharmónie. Zažiť filharmóniu nielen z hľadiska, ale aj z pódia, je veľká motivácia k ďalšej práci a ani profesionálom občas nezaškodí, ak si zaspievajú s neškolenými hlasmi. Na záver je však nutné povedať, že je veľká škoda, že takáto unikátna spolupráca nebola dramaturgicky viac podporená tvorbou slovenských skladateľov.
Záznam z koncertu si môžete pozrieť TU
Pripravila: Dominika Semaňáková
Foto: Ján Lukáš (Slovenská Filharmónia)