Na zborovej scéne sú už 63 rokov a ako jeden z mála zborov na Slovensku pôsobia na univerzitnej pôde. Radi šokujú okolie, pretože spievajú kdekoľvek, kedykoľvek a čokoľvek. Predstavujeme vám Spevácky zbor Technik STU očami (ale aj ušami) jeho členov.
Sme ľudia, čo majú zvláštne hobby, ktoré krášli duše a hlasy.
Je to dvojkombinácia, ktorá sa štandardne zvykne nazývať zborový spev. Toto pomenovanie však nevystihuje celú podstatu zborového spievania, ktoré nie je iba o nacvičovaní vokálnych liniek jednotlivých hlasov, ale aj o spolužití kolektívu, o socializácii sa počas prestávok, koncertov, zájazdov,… Sme vlastne komunita, ktorá sa rozhodla spievať spoločne na gesto našej Diri. Všetci (cca 60) sme sa tak dobrovoľne upísali k rešpektovaniu jej pohybov rúk i hudobných predstáv a to drží zbor Technik STU už 63 rokov pokope (veľká vďaka patrí všetkým bývalým dirigentom – Prochádzka, Rychlá, Kostka, Jartim, Viskupová, Holičková a ďal.). Sme speváci, ale v bežnom živote sme študenti i pracujúci. Sme učitelia, inžinieri, statici, chemici, biológovia, ekonómovia, redaktori, editori, zdravotníci, hudobníci, záhradníci, kaderníci, IT-čkári a spoločne ako jeden organizmus si hovoríme Technikári.
Slovenská Technická Univerzita je náš domov.
Ak ide o oficiality, tak sme Spevácky zbor Technik STU, čo znamená, že nás drží pod ochrannými rukami Slovenská Technická Univerzita, ktorá si ako jedna z mála univerzít na Slovensku stále ponecháva tradíciu zborového spievania. Reprezentujeme ju na školských podujatiach (spievanie Gaudeamus Igitur počas otvorenia školského roku, či Vianočný koncert) a STU nám na oplátku poskytuje priestory školy na nácviky i na úschovu kostýmov, klavírov, nôt a mnohých ďalších vecičiek. STU nám ako dobrý patrón pomáha i so zabezpečením nových kostýmov, výrobou CD, alebo zabezpečovaním strechy nad hlavou počas víkendových sústredení v Gabčíkove.
Spievame v zbore, lebo to potrebuje duša každého jedného z nás.
Popri práci je spievanie v Techniku STU relaxom pre psyché a zároveň fitkom pre dva malé svalíky, ktoré sú pre nás všetkým – hlasivky. Spievame si, vyplavujeme toxíny z bežného pracovného dňa a kreujeme naše JA, respektíve naše MY. Spoločne trávime svoj voľný čas takto spevne, zmysluplne. Vytvárame kultúrne hodnoty, na ktoré sa chodia pozerať a hlavne počúvať naši blízki i vzdialení partneri, priatelia, kamaráti, kolegovia, ale i celkom cudzí ľudia. Každoročne sa snažíme zorganizovať viacero koncertov, na ktorých sa môže okolie presvedčiť o kvalite našej práce. Spievame v zbore a nadväzujeme na tradíciu speváckeho zboru Technik STU, pretože nechceme, aby toto kolektívne niekoľkogeneračné dielo zaniklo. Niektorí naši členovia sú už dokonca deťmi našich zakladajúcich členov. Veríme, že v zbore budú v najbližších desaťročiach spievať s rovnakou radosťou a chuťou i deti súčasných zboristov.
Náš repertoár je rôznorodý.
Najradšej však spievame zo srdiečka. Každý z asi šesťdesiatich aktuálnych zboristov má srdiečko trošku iné
(zmenšené, zväčšené, …), takže žánrovo by sme sa asi na jednotnej odpovedi nezhodli. Máme však pár špeciálnych skladieb, ktoré spievame pri všetkých možných príležitostiach – svadby (kary ešte neboli), pokoncertné oslavy, príležitostné podnikové ponácvikové eventy, autobusové transporty, grilovačky a nečakané akcie. Zoznam hitov, ktoré vieme zaspievať za každých okolností (po tme, bez dirigentky, bez nôt, bez prípravy) a v každom čase (ráno, na obed, ale i večer na pláži, námestí, kostole, letisku, bicykli) sa mení podľa zborového repertoáru. Počas posledných štyroch rokov sa však ustálili niektoré kompozície, ktorých harmónie vnikli hlboko do našich srdiečok, ako napríklad: Palenočka dobrej moci od Miroslava Šmída, Všehochuť od Matúša Uhliarika, Išol milý orac od Petra Cóna, Jajže, lúčka zelenučka od Ivana Hrušovského, Oddavač še budu od Jána Rozehnala a srdcovkou je určite Aká si mi krásna od Eugena Suchoňa. Zo zahraničných autorov radi vytiahneme Aleluju od Gordona Younga, Great are you Lord od Stevensovcov, úseky z Pocty tvorcom od Zdenka Lukáša, či Notre Pere od Piera Villetta. Teraz by ste nás určite začuli spievať Koledy Františka Prášila a zborové úpravy ľudových piesní Eugena Suchoňa, pretože sa nám blížia koncerty, kde ich budeme prezentovať.
Naša dirigentka je temperamentná.
Je to mladá matka štyroch detí, ktoré musia nezdevastovať dom a manžela minimálne dvakrát do týždňa, no počas zájazdu zboru to musia vydržať aj týždeň. Diri je teda veľmi odvážna žena, lebo chodí od svojich bio detí k nám – externým speváckym deťom. Niekedy robíme neplechu, no snažíme sa ju počúvať minimálne tak dobre ako jej štyri deti doma. Celým menom sa pani dirigentka volá Petra Torkošová, no my ju v našom rodinnom kruhu voláme Diri. Vyštudovala dirigovanie na VŠMU (pod vedením
Prof. MgA. Blanky Juhaňákovej, ArtD.), takže má aj titul Mgr.Art pred menom. No hlavné je, že od roku 2013 vedie zbor Technik STU tým správnym smerom.
Pridať sa k nám môže ktokoľvek.
Stačí, ak má chuť spievať a má čas chodiť dvakrát do týždňa na intenzívne dvojhodinové stretnutia, ktoré sú väčšinou zavŕšené priateľským posedením v reštauračnom zariadení neďaleko STU. Treba mať vždy na pamäti, že naše dielo je kolektívne a pre jeho realizáciu je potrebné prispôsobovať sa požiadavkám ženy – Diri Petri Torkošovej. Nácviky mávame v budove Stavebnej fakulty STU na ulici Imricha Karvaša – menšia budova oproti Národnej banke s pekným cik-cak motívom nad vchodom. Od septembra cvičíme v miestnosti BAT 319, ktorú sme kvôli lepšej akustike vymenili za roky používanú 108-čku. To znamená, že sa nám všetkým zdvihli čísla na krokomeri, pretože musíme vyšliapať až na tretie poschodie. Takže pred nácvikom, ktorý začína vždy presne o 19.00 hod. rozcvičkou, si dávame ešte malé kardio. Je možné, že nás budú ľudia postupne spoznávať nie podľa spevu, ale podľa pekne tvarovaných pozadí (vďaka architektom za tie veľkolepé schodiská). Nácviky sú v týždni vždy dva – v pondelok a vo štvrtok a trvajú dve hodiny. No, ak sme pred koncertom, tak niekedy bývajú o 10 – 20 minút dlhšie a príležitostne mávame i extra nácviky.
Naši členovia sú rôzni.
Sú to ľudia rôznych pohlaví, národností, vierovyznaní i politických presvedčení, no všetkých spolu stmeľuje láska k spevu. Sme otvorení rôznym menšinám i komunitám, nezazeráme na vegetariánov, vegánov, bio, eko, raw požívateľov, či hipsterov. Zazeráme iba na toho, kto by zle spieval a rušil ostatných, čím by kazil kolektívny výsledok. Zvyčajne sme komunikatívni, spoločenskí, kontaktní, vtipní, niekedy i hluční a dlho hore (na sústredeniach a zájazdoch). Takže by sa dalo povedať, že sme kolektív tolerantných bláznov, ktorí spievajú kdekoľvek, kedykoľvek a čokoľvek.
Na zájazdy berieme i deti zboristov.
Keď ideme na zájazdy, či koncerty máme vždy dobrú náladu a extrémnu chuť spievať, resp. chceme všetkým dokázať ako nám to dobre ide. O našich speváckych kvalitách vždy počas cesty presvedčíme vodiča autobusu, ale niekedy i letiskovú halu, či posádku lietadla. Niekedy nás dokonca odmenia i potleskom alebo doplnením pitného režimu v podobe vychladených nápojov, čo sa počas letných ciest zíde. Na prezentácie nášho vokálneho umenia sa vždy tešíme a keďže chceme zanechať dojem i našim vizuálom, dbáme na voňavosť a nepokrkvanosť našich koncertných odevov. Niekedy si na zájazd pribaľujeme i deti zboristov, ktoré by nemali s kým ostať samé doma. Tak spolu s nami spoznávajú svet a robia nám pamätné fotografie a videá.
Máme svoje zvyky a neopakovateľné zážitky.
Takmer nikto o nás nevie, že počas nácvikov v rámci prestávky oslavujeme narodeniny i meniny našich zboristov. Tento milý skupinový akt prebieha nasledovne. Zaspievame od tónu “f” našu Technikársku hymnu – Od Hriňovej tečie voda mútna. Potom sa prejde k individuálnemu blahoželaniu a potriasaniu rukou dotyčnej osobe a až tak sa môže prejsť ku konzumácii koláčikov a ďalších pochutín, ktoré oslávenec pre zbor vlastnoručne pripravil alebo zakúpil. Málokto vie napríklad i to, že máme hlasového pedagóga, ktorý nám poskytuje súkromné hodiny spevu. Tiež máme zborovú radu, ktorá mesiac čo mesiac zasadá a rieši fungovanie zboru (financovanie, repertoár, spolunažívanie, vízie). Asi sa nevie ani to, že na nácviky chodíme načas a začína sa skutočne o 19:00 rozcvičkou. Tiež sme veľmi nerozširovali fakt, že kvôli nahrávaniu CD nosiča Ľudové premeny sme prežili jeden chladný novembrový víkend v starom gotickom kostole vo sv. Jure. Tu sme ustáli niekoľko hodín v asi 8 °C. Nevie sa ani to, že všetky tieto aktivity a akcie vykonávame dobrovoľne a zadarmo. Všetky vyspievané financie sú uložené v kolektívnej peňažnej banke.
Robíme aj lotroviny.
Vtipných zážitkov máme za celý čas nášho jestvovania plnú kroniku. Každá generácia má asi svoje favorizované príbehy so sarkastickým podtónom. Medzi naše najväčšie lotrovstvá z poslednej päťročnice patrí koncert v Taliansku v lete 2015, kedy sme sa počas neprítomnosti Diri dohodli na zmene slov v skladbe Petra Breinera – Ak bude treba ísť pôjdem. Tak sme namiesto nohami šli rukami a namiesto vlaku busom. Keď si Diri myslela, že je na konci skladby po všetkom, inšpirovaní súťažnými vystúpeniami ázijských zborov sme sa rozhodli doplniť záver o zvuky džungle. Tak sme Diri prichystali pár bezmocných minútiek státia na pódiu. Medzi vtipné zážitky, ktoré sa zvyknú opakovať radíme aj chvíle, kedy si spevom vyspievame miesta na sedenie v podnikoch alebo saune – na mieste nezáleží, nás jednoducho baví šokovať okolie.
Náš najväčší úspech je…
… že zbor Technik STU existuje už 63 rokov a stále vyzerá mlado, zdravo, očarujúco a stále má chuť spievať a prezentovať sa na Slovensku, ale i vo svete.
___
Spevácky zbor Technik STU vznikol v roku 1956. Od roku 2013 ho vedie Petra Torkošová. Repertoár obsahuje diela rôznych období a žánrov. Zbor sa pravidelne zúčastňuje na vystúpeniach a festivaloch na Slovensku i v zahraničí. Úspešne sa prezentoval vo viac ako
17-tich štátoch Európy. Realizoval nahrávky pre SRO, televíziu, OPUS. Zbor možno každoročne vidieť v rámci hudobných festivalov (Viva Musica, Epoché, Konvergencie) a koncertov. V spolupráci so súčasnými slovenskými autormi (Ľ. Bernáth, P. Martinček, M. Krajči, L. Borzík, M. Zavarský, M. Tóth, P. Breiner, J. Hatrík) odznelo v posledných rokoch v prevedení zboru Technik niekoľko svetových premiér.
V roku 2016 zbor úspešne reprezentoval Slovensko v Izraeli. V roku 2017 zbor oslavoval 60 výročie založenia, zorganizoval niekoľko koncertov: február – koncert Technikárskych generácií; jún – so Symfonickým orchestrom SRO Brahms- Nemecké rekviem; vianočné koncerty (Galéria Nedbalka, Sv. Jur), koncerty v regiónoch Slovenska (Hronský Beňadik, Senec). Na jeseň 2017 zbor Technik STU nahrával profilové CD Ľudové premeny v kostole vo Sv. Jure- obsahuje nahrávky zborových úprav slovenských ľudových piesní (Cikker, Suchoň, Hrušovský, Cón, Hatrík). Bolo pokrstené v júni 2018 na koncerte v SRO. V sezóne 2018 sa zbor zúčastnil dvoch zahraničných festivalov (Montecatiny Terme a Nyíregyház), súťaže Slovakia cantat, koncertoval aj v nevšednom priestore Dupnej jaskyne a v máji zaznelo
v spolupráci The Ladies Ensemble i dielo Johna Ruttera Magnificat.
Autor: Kristína Gotthardt (autorka je členkou Speváckeho zboru Technik STU)
Foto: archív Speváckeho zboru Technik STU
