Nepatrím k nikomu, nemám nijakú krajinu a nemám nijaké miesto.
Vhodné pre: mužský/miešaný spevácky zbor
Náročnosť:
Alfred Schnittke (1934 – 1998) bol človekom, v ktorom sa spájali ruské, nemecké a zároveň i židovské korene. Miešanie tradícií, jazykov i náboženských zvykov sa prejavilo na formovaní skladateľovho hudobného prejavu. Hudobná polyštýlovosť bola výslednicou spracovania podnetov, ktoré skladateľa obklopovali. Schnittke bol pre fanúšikov zborovej hudby známy najmä svojím Rekviem (1974-75) a Koncertom pre miešaný zbor (1984-85). Po týchto dvoch veľkých opusoch však napísal pre miešaný zbor ešte Dvanásť kajúcnych Žalmov (1988). Texty žalmov pochádzajú zo 16. storočia, a to Schnittkeho inšpirovalo k využitiu hudobných odkazov na staré tradície vedenia pravoslávnej a kresťanskej liturgie. Prvý žalm opisuje Adamov nárek pred bránami Raja. Schnittke túto situáciu dramatizuje tak, že necháva spievať len nízke mužské hlasy – basy. V rámci melódie sú charakteristické poltónové postupy, ktorými sa Adamov nárek mení až na kvílenie.
Notový materiál si môžete zakúpiť TU.
Pripravila: Kristína Gotthardty
Foto: Priscilla Du Preez on Unsplash
