V názve ich zboru nájdete meno slovenského mučeníka. Spievanie je pre nich relax a ich hlavným cieľom je šíriť krásu východnej liturgie. Možno aj preto sú na zborovej scéne už dlhých tridsať rokov. Gréckokatolícky chrámový zbor blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča.
Partia „duchom mladých“ ľudí – to sme my!
Kto teda v skutočnosti sme? Sme veriaci ľudia rôzneho veku a mnohých povolaní, ktorí spolu radi trávia voľný čas, aby spevom povzniesli svoju dušu. Spája nás chuť spievať na oslavu Boha. Nemyslíte si však, že sme všetci hudobne vzdelaní. Práve naopak, nájdu sa medzi nami aj takí, ktorým noty nič nehovoria, a predsa spievajú. Práve tento rok je to už tridsať rokov, odkedy hrdo nosíme meno blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča a snažíme sa napĺňať jeho životné krédo: „Boh je láska, milujme ho“. Náš repertoár tvoria liturgické a cirkevné skladby svetových autorov z rôznych historických období v staroslovienskom jazyku, prezentujeme krásu východnej liturgie ako nášho kultúrneho dedičstva, spievame pobožnosti, panychídy, žalmy, kresťanské hymny, ba i piesne, ktoré v sebe nesú vplyv miestnej ľudovej hudby. Taktiež usporadúvame duchovné akadémie s hovoreným slovom.
Spievanie v zbore je relax
Spievame v zbore, pretože nás baví vytvárať viachlasnú harmóniu tónov pretkanú emóciami a napĺňať touto hudobnou modlitbou nádherné chrámy a miesta na oslavu nášho Boha. Ďalším dôvodom je, že sme si ako dobrí priatelia vytvorili príjemný časový priestor na relax.
Dôležité je spievať s vierou, láskou a hlavne srdcom.
Najradšej spievame na sedadlách autobusu
Autobus je pre nás miesto, kde trávime množstvo času a naozaj sa uvoľníme. Na cestách nám nikdy nesmie chýbať akordeón a naše krásne ľudové piesne. Často si ľudia myslia, že ak v názve nesieme „gréckokatolícky chrámový zbor“, tak nič iné nevieme (alebo dokonca nesmieme) spievať. Opak je pravdou – práve pri našich tradičných ľudovkách dokážeme uvoľniť bránice tak veľmi, že dokážeme vytiahnuť aj tóny, o ktorých ani naša dirigentka netušila. Musíme však podotknúť, že najkrajšie nám znejú akordy sakrálnych diel v našom krásnom Gréckokatolíckom chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky vo Vranove nad Topľou, Čemernom, umocnené výnimočnou akustikou starej kamennej cerkvi. Navštívili sme, samozrejme, už množstvo pútnických miest na Slovensku, spievali sme v bazilikách, katedrálach, nádherných chrámoch, drevených cerkvách, vo veľkých mestách, ale aj v malebných dedinkách. No doma je predsa len doma, a práve tu máme najviac priaznivcov.
Nácvik je pre nás čas na uvoľnenie sa v tejto hektickej dobe
Zborové stretnutia mávame v Čemernom v našej cerkvi. Väčšinou sa stretávame raz do týždňa, v sobotu alebo v nedeľu. Ak nás čaká vystúpenie, vtedy sa stretávame aj častejšie, aby sme precvičili, vypracovali a srdcom precítili a pochopili všetky skladby, ktoré chceme interpretovať. Niekedy nám zvládnutie skladby trvá týždne, inokedy pár nácvikov. Schádzame sa z viacerých kútov celého okresu, máme spevákov aj z okolitých miest, a preto sa 40-člennej bande nie vždy podarí zísť. No i tak sa na každé zo stretnutí tešíme, pretože je to príjemne strávený čas s priateľmi plný smiechu.
Naša pani dirigentka je trpezlivá a silná osobnosť
Našou dirigentkou je Mgr. Mária Šandorová (alebo, ako ju my ľudovo voláme, Marika). Je to zanietená hudobníčka, temperamentná, prísna, no zároveň ľudská a chápavá osoba. Je dirigentkou zboru od jeho založenia, teda už tridsať rokov. Začínala s nami ako mladé, osemnásťročné dievča. Vďaka jej usilovnosti a dôslednosti sa náš zbor zaradil medzi najúspešnejšie chrámové zbory na Slovensku. Zbor dirigovala spolu so svojou sestrou, Jankou Višňovskou, a práve Janka bola ten prísnejší kritik. Žiaľ, v máji 2013 nás nečakane navždy opustila. Nebolo to ľahké obdobie a vzdávame obrovskú poklonu našej Marike, že sa v tejto zložitej situácii dokázala postarať nielen o najbližších, ale aj o zbor a pokračovala ďalej. Je manželkou, učiteľkou a matkou dvoch (dnes už dospelých) detí, ktoré spievajú v zbore a sú veľkou oporou ako v speve, tak i v organizácii najmä zahraničných zájazdov (keďže tí skôr narodení neovládajú cudziu reč).
Tu jednotlivec neznamená nič, dôležitý je výsledok celku.
Sme jedna veľká rodina
Každý z nás žije nielen svojimi súkromnými starosťami a radosťami, ale aj tými zborovými. Často spomíname na veselé príhody z ciest, prezeráme si fotky a s úsmevom hľadíme na to, ako nás 30 rokov zmenilo. Ako sme spomínali v úvode, ak si niekto myslí, že každý, kto spieva v našom zbore, musí mať hudobné vzdelanie, mýli sa. Dôležité je spievať s vierou, láskou a hlavne srdcom. To posúva našu snahu do vyššej dimenzie, povznáša dušu a spája ľudské hlasy do nádhernej modlitby. Roky v našom zbore spievajú celé rodiny – rodičia a ich deti, staré mamy a otcovia, dcéry, vnučky a vnuci, ale aj ďalší príbuzní prepojení rôznymi rodinnými väzbami. Mnohí naši speváci sa v zbore pohybujú od útleho veku, vyrástli medzi nami a ostali spievať po boku svojej matky či otca.
Zodpovedná príprava je základom každého vydareného vystúpenia
Keď ideme na zájazd alebo koncert, vždy to pre nás predstavuje určitú výzvu. Nerobíme rozdiely v tom, či spievame liturgiu v maličkej dedinke alebo spievame v katedrále s biskupmi. Predovšetkým sa na každé z vystúpení zodpovedne pripravujeme do najmenších detailov. Vtedy ťaháme všetci za jeden koniec. Zabúdame dokonca aj na seba samých a vkladáme všetku svoju energiu do spoločného znenia hudby.Pred koncertom si kladieme veľké množstvo otázok: Dokážeme zaspievať skladby tak, ako sme sa ich naučili? Bude s nami naša dirigentka spokojná? Osloví naša hudobná modlitba poslucháča? Sú to otázky, ktoré nám v hlavách víria, pretože každý jeden z nás nesie zodpovednosť za celé vystúpenie. Zároveň však prežívame aj radosť z toho, čo nové uvidíme, zažijeme, či koho spoznáme. Tešíme sa na spoločné cestovanie autobusom (ktoré je vždy zárukou dobrej nálady), na skupinové kúpanie sa v mori, na východ slnka, na spoločnú autobusovú kávu, na večerné posedenie (niekedy aj v nemožnom hoteli), na výnimočné zážitky, radosť a smiech, ktorý nás vytrhne z každodenných starostí.
Kto má v srdci vieru a odhodlanosť niečo obetovať, je vítaný
S radosťou do našej speváckej rodiny prijímame nových členov, ktorí sa dokážu vzdať svojho pohodlia a svojím hlasom sa pripoja k nám. Spievať v zbore znamená začleniť sa do kolektívu, pravidelne sa zúčastňovať nácvikov, rešpektovať požiadavky dirigentky a zodpovedne pristupovať k prezentácii zboru na verejnosti. Nie je to len o výletoch. Je to hlavne o zodpovednosti človeka. Tu jednotlivec neznamená nič, dôležitý je výsledok celku.
Tridsať rokov pôsobenia na duchovnej scéne prináša svoje ovocie
Každé vystúpenie je pre nás úspechom. Každá slza v očiach poslucháčov, každý potlesk, všetky slová chvály, pocity vďaky, naplnené srdcia, obetavosť, trpezlivosť a pokora nás každým dňom posúvajú vpred. Zadosťučinením je pre nás pohľad na našu mládež, ktorá s otvoreným srdcom hľadá svoje korene v slovanských tradíciách a šíri ich ďalej. Za tie roky sme si vypočuli ako kritiku, tak i uznanie. Boli sme však aj viackrát ocenení: napríklad striebornou medailou v Olomovci na festivale „Svátky písní“ (1999), na festivale cirkevnej hudby v Hajnówke – Bialystoku sme sa umiestnili na 3. mieste (2005) a na 2. mieste (2009), na medzinárodnom festivale duchovnej hudby „Psalite Deo“ v meste Kety sme získali 3. miesto (2013) a v roku 2014 sme si vyspievali zlaté pásmo na festivale zborového spevu Viliama Figuša Bystrého v Banskej Bystrici.
Nie každý, kto vám kýva z auta, je váš známy
Počas tridsiatich rokov existencie zboru sme zažili veľa zaujímavých a vtipných príhod, na ktorých sa zabávame doteraz. Raz, počas jednej našej cesty po slovenskej diaľnici, nám zrazu začali kývať ľudia z áut, ktoré nás predbiehali. Najskôr sme si mysleli, že nás stretli nejakí známi. Až po chvíli sme si všimli, že nám z batožinového priestoru autobusu vypadávajú kufre a ruksaky. Na poslednom odpočívadle niekto, pravdepodobne, zle zatvoril dvere na kufri autobusu. Autobus zastal a najodvážnejší člen zboru sa rozhodol, že sa pešo vráti. Lenže vtedy si nás už všimlo i policajné auto idúce v protismere, takže sa na najbližšom výjazde prudko otočilo a zároveň po ceste pozbieralo naše vypadnuté a, našťastie, nepoškodené veci. Zaparkovaný autobus a chodec pobehujúci po diaľnici podľa policajtov ohrozovali premávku na diaľnici (čo bola aj, samozrejme, pravda). Zo začiatku to vyzeralo na pokutu, no nakoniec sa to skončilo len dohovorom. Náš zborový strážny anjel nad nami aj vtedy rozprestrel svoje ochranné krídla.
– – – –
Gréckokatolícky chrámový zbor blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča.
Prvé vystúpenie zboru bolo 5. júla 1990 na Cyrilo-Metodskej slávnosti ekumenickej jednoty vo Vranove nad Topľou, kde svojimi nádhernými staroslovienskymi spevmi zaujal všetkých divákov. Staroslovienčina, ako najstarší slovanský spisovný jazyk, sa pre zbor stala nástrojom na vyjadrenie modlitieb prostredníctvom piesne. Zbor má široký repertoár cirkevno – slovanských chorálov, spieva liturgické a cirkevné piesne, pobožnosti, panychídy, žalmy, kresťanské hymny, i piesne, ktoré v sebe nesú vplyv miestnej ľudovej hudby, starodávne i nové chorály a usporadúva duchovné akadémie s hovoreným slovom. Účinkoval v rozhlase, televízii a na rôznych cirkevných i kultúrnych podujatiach po celom Slovensku, ale aj v zahraničí napr. v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Česku, Maďarsku, na Ukrajine, v Chorvátsku, Bulharsku, Grécku, Taliansku a Francúzsku. Absolvoval niekoľko priamych prenosov a živých vstupov. Pravidelne vystupuje na ekumenických koncertoch, podieľa sa každoročne na projekte „Poďme bratia do Betlema“, ktorý organizuje folklórny súbor Lipovec pod vedením p. Jenča. Zúčastňuje sa rôznych festivalov, domácich i medzinárodných súťaží. Dirigentkou zboru je Mária Šandorová.
Pripravila: Lenka Deáková
Foto: archív zboru
Viac o zbore: www.zborppgojdica.sk, Facebook zboru
