Sú mladými ľuďmi s túžbou rozdávať lásku a radosť prostredníctvom spevu. Nie sú síce profesionáli, no o to viac nadšenia do spevu dávajú. Tento zbor ponúka množstvo radosti, nové kamarátstva, nezabudnuteľné zážitky a hudbu, ktorá sa dotýka srdca. Sú jedna veľká rodina – súrodenci, spolužiaci, kolegovia, ale hlavne sú všetci priatelia.
Bez spievania si život nevieme ani predstaviť
Spievanie je pre väčšinu z nás istá forma úniku z tohto moderného sveta plného stresu, naháňania sa a moderných technológií, na ktorých sme častokrát závislí. Na skúšky prichádzame načerpať nielen nové sily, ale aj pozitívnu energiu, pretože spevom a ľuďmi okolo seba si vieme opäť dobiť baterky. Spev nám prináša radosť a duchovné naplnenie. Vďaka zboru sme spoznali veľa nových kamarátov a prežili sme spolu krásne chvíle. Hudba je pre nás prostriedkom pre sebarealizáciu a spája všetko to dobré v nás. Je pre nás radosť, liek aj relax.
Pestrosť nášho zborového sveta
Niekto spieva v zbore preto, že ho baví spev, niekto kvôli tomu, aby trávil čas so svojimi kamarátmi, alebo ako väčšina chalanov, kvôli dievčatám, ktoré sa im páčia. Vďaka spievaniu v zbore sme mohli navštíviť mnohé úžasné miesta, na ktoré by sme sa možno nikdy nedostali. Mohli sme spoznať mnohých ľudí, zdokonaliť sa v speve i vo vnímaní hudby. Dôvodov na spievanie v našom zbore je tak veľa, že by sme ich nespočítali. Spievať spolu je omnoho krajšie a zábavnejšie. Je to niečo, čo si veľmi rýchlo obľúbite. Môžeme rozvíjať prácu s hlasom, učíme sa spolupracovať a improvizovať. S každou novou piesňou prichádzajú nové skúsenosti.
Veľmi radi koncertujeme, ale najradšej spievame iba tak, hocikde a hocikedy. Bez prípravy. Pre úplne cudzích ľudí – na stanici, v metre, na letisku, na ulici, v parku, v autobuse, či v lietadle počas letu. Len tak, spontánne, pre krajší deň, za úsmev. Robíme radosť druhým, a pri tom to vlastne obohacuje nás.
Toto sme my!
Naši členovia sú hlavne študenti Piaristického gymnázia. Okrem nich sú medzi nami aj študenti zo štátneho gymnázia, alebo zo Strednej pedagogickej školy či Obchodnej akadémie. Sme relatívne mladý kolektív, nájdu sa tu žiaci, ktorí majú desať, pätnásť i dvadsať rokov (a niektorí aj viac). Sú to hlavne bývalí absolventi, ktorí sú srdcom stále pripútaní k nášmu zboru a to je na tom to najkrajšie. V tejto našej malej komunite počas celého pôsobenia vzniklo viacero párov, dokonca manželstiev. Nie nadarmo sa hovorí, že hudba spája ľudí.
V zbore máme asi všetky typy ľudí. Zopár flegmatikov, emotívnych, utáraných, tichých, papuľnatých i vtipkárov. Tých, ktorí sú vždy stopercentne pripravení, tých, ktorí vždy meškajú, i takých, čo strácajú noty. Každý z nás je iný, má svoje dobré vlastnosti, ale i chyby. Všetci sme spolu, držíme pokope, podporujeme sa a berieme sa jednoducho takí, akí sme. Medzi nami sú však nielen speváci ale aj úžasní hudobníci, športovci, folkloristi, dobrí študenti, ale aj herci. Sme jednoducho talentovaní mladí ľudia, ktorí prepadli vášni k hudbe.
Nezabudnite: noty, šaty, boty!
Koncerty nás posúvajú ďalej. Cvičíme aj niekoľko mesiacov dopredu. Krátko pred odchodom perieme, žehlíme koncertné oblečenie, zháňame manžetové gombíky alebo na poslednú chvíľu kopírujeme noty. Pred cestou autobusom sa vždy pomodlíme za šťastnú cestu a náš páter nám dá požehnanie. Počas cesty si častokrát spievame pesničky z nášho repertoáru, i keď pre vzdialenosť v autobuse nám to nie vždy ladí.
Keď máme koncert, všetko musí byť perfektné. Nielen spevácka stránka nášho zboru, ale aj tá vizuálna. Najčastejšie sa u nás pred koncertom hovorí fráza: „Nezabudnite: noty, šaty, boty!“ Mnohí z nás sa snažia doučiť sa skladby na poslednú chvíľu. Alty vždy stresujú, pretože sú to alty. Vždy pred koncertmi máme spoločný čas – modlitbu. Najkrajšou tradíciou je, že tesne pred vstupom na pódium si každý s dirigentom tľapneme a usmejeme sa na seba, prípadne prehodíme pár povzbudzujúcich slov. Náš pán dirigent nám stále pripomína, aby sme sa počas koncertu usmievali. To nám aj dáva najavo svojím pohľadom, keď práve spievame.
Keď sa z nesympatických skladieb stanú srdcovky
Najradšej spievame piesne, z ktorých ide energia a pri ktorých sa môžeme odviazať, či dokonca vymyslieť choreografiu. Máme však záľubu i v niektorých vážnejších skladbách, v ktorých pekne vynikajú jednotlivé hlasy. Vtedy sa vzájomne počúvame a snažíme sa vytvoriť výnimočnú harmóniu. Paradoxom je, že najradšej spievame tie piesne, ktoré sa nám na začiatku nepáčia a pripadajú nám veľmi ťažké. Spievame ich znovu a znovu, až kým si ich nezamilujeme. Radi tiež spievame piesne, ktoré v nás už po prvom počutí niečo zanechajú, ale aj naše slovenské skladby. Len výnimočne sa nájdu skladby, ktoré sa v našom zbore „nechytia“.
Prečo sa vždy tešíme na pondelky a piatky?
Nácviky vyzerajú nasledovne: najskôr polhodinku rozkladáme stoličky, každý sedí niekde pohodlne uložený, zatiaľ čo jeden z našich virtuózov hrá na klavíri. Desať minút pred začiatkom skúšky sú z každého hlasu prítomní asi dvaja ľudia. Príchodom dirigenta sa každý skoncentruje. Počas krátkeho úvodného rozhovoru o novinkách v našich životoch príde zvyšok zboru a skúška môže začať. Je plná smiechu, vtipov no hlavne krásnej a kvalitnej hudby. Skúšky máme pravidelne, každý pondelok a piatok po vyučovaní. Pred dôležitými koncertmi sa stretávame na dlhších skúškach v soboty alebo cez prázdniny. Nácviky mávame v refektári, jednej z najkrajších miestností na „Piaráku“, kde je výborná akustika.
Pridať sa k nám môže hocikto, koho spievanie napĺňa, chce zažiť kopec srandy, vtipných situácií, má rád hudbu, rád spieva a vie aspoň trochu intonovať. Dôležité je, aby chcel a nebál sa obetovať trochu času. Určite sa mu to mnohonásobne vráti. Vždy veľmi radi privítame nových členov (hlavne chalanov, lebo tí sú v silnej menšine oproti dievčatám) – všetkých mladých ľudí, ktorí sú ochotní rešpektovať nás navzájom takých, akí sme.
Náš pán dirigent je dušou nášho zboru
Náš dirigent Martin Holúbek je jedným z najlepších dirigentov, akých poznáme. Stretli sme sa s viacerými, možno aj skúsenejšími dirigentmi, ktorí svoju rolu dirigenta robia dlhšie, no on je iný. Nielen, že je naozaj dobrý v tom, čo robí, ale je najmä dobrý človek. Usmerňuje, vie rozosmiať, keď máme nie najlepší deň, vie potešiť, podržať, pomôcť. Preto ho máme všetci veľmi radi. Napriek tomu, že je medzi ním a nami predsa len menšia veková priepasť, vždy sa s nami rád zabáva, dokonca i on sám býva iniciátorom rôznych výstrelkov. Ak sa niekde začne spievať, ihneď sadá ku klavíru a hrá. Má rád zábavu a vtipy, no rovnako vie, kedy majú ísť žarty bokom a musíme poriadne zapracovať. Vždy chce zo zboru dostať čo najviac.
Je zakladateľ nášho zboru a teda ho už dvadsať rokov vedie. Keď sa pozrieme na naše úspechy, na to, že stále fungujeme a i na to, že stále chodia noví speváci, tak môžeme povedať, že odvádza úžasnú prácu. Aj napriek tomu je skromný, akoby si ani neuvedomoval, že to je všetko hlavne jeho zásluha. Je profesionál v tom, čo robí. Vie byť i trochu prísny a niekedy tvrdí, že to z nás musí „ťahať ako z chlpatej deky“. Hlavné však je, že ťahať nikdy neprestal. To je dôkazom toho, aký je vytrvalý – vždy, keď po štyroch rokoch lopotenia a driny dosiahne kvalitný zbor, žiaci odídu na vysoké školy a on začína znovu, od nuly. On sa však nevzdáva.
Nedávne turné po USA bolo veľkým zážitkom
Náš najväčší úspech je jednoznačne naše malé turné po USA (New York a Boston), kde sme boli v decembri v roku 2019. Pozvala nás tam pani Estera Mlch, pre ktorú sme naspievali skladbu „Kde je môj domov“, aby sme v predvianočnom období potešili Slovákov žijúcich v Amerike. Medzi naše ďalšie úspechy sa radí i každoročné vystupovanie na jednom z najväčších hudobných festivalov Európy, na Pohode. Okrem toho sa pravidelne na jeseň zúčastňujeme Festivalu duchovní hudby vo Velehrade, alebo sa každoročne stretávame s partnerskými zbormi z katolíckych gymnázií z Ľubľany a Krakova.
Musíme ale zároveň podotknúť, že každý koncert pre nás predstavuje malý úspech. Keď náš spev dokáže potešiť ľudí a zahriať ich pri srdci, znamená to pre nás veľmi veľa. Naše úspechy sú však aj zásluhou mnohých generácií spevákov, ktorí budovali zbor a boli odhodlaní prijímať výzvy. Koncertovali sme s mnohými významnými slovenskými aj zahraničnými umelcami. Účinkovali sme v prenosoch Rádia Lumen, TV Lux, či RTVS, taktiež sme nahrávali single pre interpretov modernej hudby. Na čo sme obzvlášť hrdí je, že v našom zbore spievali a vyrástli muzikanti, z ktorých viacerí pokračovali v hudbe na konzervatóriách (speváci, klaviristi, gitaristi, trubkár, či hudobní skladatelia). Naša zborová história je tak naozaj veľmi bohatá a pestrá.
Čo o nás určite neviete
Počas skúšky začnú mužské hlasy niekedy spievať to, čo majú spievať ženské hlasy. Keďže soprán je pre mužské hlasy privysoký, vyznieva to skôr ako pišťanie. Inokedy chcú pre zmenu dievčatá spievať mužské party, pretože sa im viac páči spievať tak hlboko. Ten zvuk znie občas zvláštne, no vždy to berieme s humorom a dobrou náladou.
Tiež zrejme neviete, že máme svoje vlastné zvolanie: „Chasa, čudujme sa! Fíha! No toto! To tu ešte nebolo!“ a že najradšej spolupracujeme s Komorným orchestrom ZUŠ Karola Pádivého v Trenčíne, s ktorým usporadúvame dva tradičné koncerty – trojkráľový v januári a záverečný školský v júni. Okrem toho sme naspievali úvodnú pieseň k festivalu Edmania 2019 s dídžejom, ktorého hudobný štýl nie je veľmi podobný zborovému spevu a tento rok budeme mať nové koncertné oblečenie z dielne renomovanej trenčianskej módnej návrhárky.
Vtipné zážitky sa nedajú opísať. Treba ich zažiť!
Základňa vtipov v našom zbore je náš dirigent. Či sme na koncerte, na skúške, v autobuse, vždy sa môžeme spoľahnúť na jeho humor a dobrú náladu. Pravdepodobne aj vďaka tomu je nám v zbore tak dobre. Máme radi, keď vznikajú vtipné „brepty“ medzi nami, ktoré si radi pripomíname ešte dlhý čas. Obľúbené je aj fotenie po koncerte, keď všetci konečne spolu zapózujeme, no potom zistíme, že nás nemá kto odfotiť. A tak sa tam nahrnú ľudia so smartfónmi a fotoaparátmi a my nevieme, do ktorého objektívu sa pozrieť skôr.
Počas skúšok, koncertov a zájazdov sa deje toľko veľa nečakaných a vtipných situácií. Je naozaj mnoho zážitkov a pekných chvíľ, ktoré človek ani nevie opísať a niekedy sa vlastne ani nedajú opísať. Treba ich len zažiť!
– – – –
Školský spevácky zbor PIARISSIMO už viac ako dvadsať rokov pôsobí na pôde Piaristického gymnázia Jozefa Braneckého v Trenčíne. Spievajú v ňom študenti, učitelia, absolventi gymnázia, ale aj zopár nadšencov zborového spevu z iných trenčianskych škôl. Zbor vznikol po obnovení činnosti gymnázia v roku 1990 a na začiatku účinkoval iba pri rôznych školských akciách. V roku 1999 sa z bežného mládežníckeho gospelového zboru vyprofiloval na klasický miešaný zbor, ktorý interpretuje viachlasné svetské i duchovné skladby rôznych štýlových období – od gregoriánskeho chorálu, cez renesanciu, baroko až po súčasnú modernú duchovnú a svetskú hudbu.
V jeho repertoári možno nájsť napr. slovenské ľudové piesne, diela starých majstrov, súčasnú zborovú literatúru, hudbu z filmov ako i černošské spirituály a mnohé iné. Účinkoval na rôznych benefičných koncertoch spolu s mnohými slovenskými umelcami (M. Babjak, J. Babjak, T. Kružliaková-Babjaková, P. Remenár, F. Ďuriač, F. Pergler, A. Vizvári, S. Martausová, K. Pulišová a i.), zahraničnými umelcami (S. Nell, M. Hammerle Bortolotti, D. Močnik) a významným slovenským orchestrom ŠKO Žilina. Je aktívnym účastníkom spoločného projektu stretávania sa školských speváckych zborov troch slovanských krajín z miest – Krakov, Ľubľana a Trenčín, ktorý trvá už 20 rokov. Umeleckým vedúcim a dirigentom zboru je od jeho vzniku Martin Holúbek (1973).
Pripravila: Lenka Deáková
Foto: archív speváckeho zboru Piarissimo
